reklama

Irán - ako som dostal víza + pár rád na cestu(I.)

Cestoval som dva týždne po Iráne na prelome februára a marca 2017. V sérii článkov uvádzam moje dojmy a zážitky spolu s fotografiami. V tomto článku opisujem ako som dostal vízum + nejaké odporúčania na cestu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Víza

Na internete panujú všakovaké názory ohľadom získavania iránskych "visa on arrival", čiže víz na letisku. Popíšem preto proces pre občana Slovenskej republiky k februáru 2017.
Oficiálnou cestou dopredu nič vybavovať nepotrebujete. Žiadne referenčné čísla, ohlasovania ani nič podobné. Čo potrebujete je nasledovné:

  • pas platný na 6 mesiacov dopredu

  • nemať v pase pečiatku z Izraelu

  • mať zakúpenú spiatočnú letenku

  • cestovné poistenie platné v Iráne na dátumy čo ste v krajine

  • zajednané ubytovanie na prvú noc v Iráne

Ako to prebieha - z príletovej haly idete rovno k okienku pre vydanie poistenia. Spoznáte ju tak, že je tam najväčšia rada zo všetkých okienok. Tam vám tiež dajú potvrdenie, ak vaše vlastné cestovné poistenie uznajú. Na to aby ho uznali musia vidieť, že platí v Iráne. Áno, argument, že celosvetové poistenie znamená aj Irán niekedy nepochodí. Turisti dostanú v lepšom prípade upozornenie, že nabudúce im to už neprejde, alebo si musia za 15€/osoba kúpiť poistenie tam.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takže čo s tým? Musíte požiadať poisťovňu nech vám o tom vydá lajstro. Alebo si k poistke vytlačte zoznam všetkých krajín sveta. Spravil som to tak a bol som superrýchlo a bez problémov vybavený. K tomu samozrejme zmluvu o poistení v angličtine + kartička poistky (papierová).

S tým papierom idete do hlavného vízového okienka, kde ukážete príslušníkovi, že poistku máte. On vás pošle do ďalšieho okienka, kde zaplatíte za vízum. Ja som platil 75€. Pred tým to bolo 60€. Dá sa počítať, že za pár mesiacov to bude ešte viac. Papier s potvrdením o zaplatení znovu ukážete pri hlavnom vízovom okienku, vezmete si žiadosť o víza a tú vypíšete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozastavím sa ešte pri potrebe zajednaného ubytovania. Toto je jeden veľký otáznik. Hotely v Tehráne / okolí sú, ale len málo z nich sa dá booknuť cez internet. A tomu sú prispôsobené aj ceny. Ale nájdu sa aj nejaké hostely a lacnejšie varianty, stačí pogoogliť, nejdem nikomu robiť reklamu. Do hostelov sa dá zavolať a oni vám spravia rezerváciu. Do kolónky na žiadosti uvediete meno, adresu a hlavne telefónne čislo hotelu a páni za okienkom môžu dvihnúť telefón a overiť, či skutočne máte rezerváciu na vaše meno.

Ja som ale na to šiel inak. Ako som vyššie spomínal - chcel som využívať hlavne couchsurfing (viac nižšie) a prečo nie hneď prvú noc? Opýtal som sa môjho prvého hostiteľa Hoomana, či by mu nevadilo do kolónky na žiadosti o vízum uviesť jeho meno a číslo. Nevadilo mu to a nevadila mu ani šanca, že mu budú o štvrtej ráno volať, či ma pozná. Všetko prešlo bez problémov. Je pravda, že som bol vybavovaný najdlhšie - myslel som, že Hoomanovi volajú a nevedia sa dovolať. Potom som videl, že sa tam schuti bavia na niečom, čo vyzeralo ako môj pas. Áno, viem, tá fotka. To teda nie je pekné páni!
Hooman mi potom povedal, že mu nikto nevolal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte poznámka - v našich končinách sa zdá samozrejmé, že s izraelskou pečiatkou v pase sa do Iránu nedostanete, ale počul som čerstvý príbeh o troch vietnamcoch, čo ich otočili, lebo to nevedeli.

Peniaze (k marcu 2017)

Problém č.1 - v Iráne sa cez bankomat k svojim peniažkom v európskom bankovom dome nedostanete. Teda veľkou a drahou okľukou možno dostanete ale načo zbytočne riskovať? Paradoxne menej riskujete ak všetky peniaze nosíte so sebou. Ale Irán je bezpečná krajina a pri troche opatrnosti budete v pohode.

Rialové bankovky
Rialové bankovky (zdroj: Vladimír Bartošík)

V prvom rade si rozrátajte, koľko asi chcete minúť. Tu uvádzam orientačné ceny k marcu 2017 s akými som sa stretol:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • nocľah v hosteli: 9€/noc

  • nocľah s vlastnou izbou v lepšom hoteli: 20€/noc

  • jedlo na deň: cca 10€/osoba

  • autobus z Qazvínu to Tabrízu / z Isfahánu do Tehránu: 10€

  • vstupenka do múzea: priemerne 2-5€

  • taxi v meste cca 2-3€ (závisí od vašich zjednávacích schopností a od taxikára)

  • taxi z medzinárodného letiska v Tehráne do mesta: 20€

Zoberte si radšej viac ako menej. Nie je nič horšie, keď vám uprostred Iránu dôjdu peniaze a vy sa potom nemáte ako dostať včas na letisko. To je samozrejme najhorší horror scenár, ale s peniazmi sa skrátka treba mať na pozore a občas si prerátať, koľko mi to vlastne zostáva.
Zameniť peniaze môžte u "serafi", čo sú obyčajné zmenárne. Dobrá zmenáreň s dobrým kurzom je aj priamo na letisku IKA na vrchnom poschodí pri odletoch. Tam si môžte zameniť minimálne na zaplatenie taxi. V Tehráne si potom zameníte zvyšok.
Pri zamieňaní v meste pozor na všelijakých pokútnych zamieňačov pred zmenárňami. Zameňte si to len a len v zmenárni, kde si môžte bez problémov peniaze prepočítať. Asi nemusím pripomínať, že manipulovať s vyššími obnosmi peňazí na ulici nie je zrovna najlepší nápad.

Jedlo a voda

Voda z vodovodu je väčšinou pitná, ale treba sa radšej spýtať. Ak je pitná, pripravte sa, že môže mať zvláštnu pachuť. Často narazíte na verejné fontánky s pitnou vodou a teda vodu vo fľaši potrebujete kupovať málokedy.
Z nápojov je suverénne najpopulárnejší čierny čaj. Ku malej šáločke dostanete veľkú misku s cukrovými kockami alebo čosi ako nalepený cukor na paličke, ktorou si čaj zamiešate. Ak poviete Iráncovi, že čaj nesladíte, nepochopí vás (žartujem, pochopí, ale je to neobvyklé). Kávu niekde dostanete ale nečakajte vždy kvalitu ako z vašej obľúbenej kaviarničky v obchoďáku pri robote. Ako som písal vyššie - je to hlavne čaj, čaj, čaj.

Iránska kuchyňa je podľa mňa výborná, ale treba trochu hľadať. Iránci totiž väčšinou jedia vo svojich domovoch a v reštaurácii jedia len výnimočne. Lokálnych špecialít existuje množstvo a je toho plný internet, takže ja tu o tom písať nejdem, ale opäť poradím opýtať sa miestnych ľudí, kde sa dá daná špecialita zohnať.

Šiškebab v Qazvíne
Šiškebab v Qazvíne (zdroj: Vladimír Bartošík)


Také všeobecné rýchlovky, čo dostanete všade je kebab, ktorý je podávaný inak ako turecký kebab známy u nás (lisované mäso na otáčajúcich sa valcoch) - podlhovasté kúsky ovčieho prípadne hovädzieho mäsa s maslovou ryžou, arabským chlebom, grilovanou paradajkou a polovicou surovej cibule. Ďalej treba skúsiť "dizzy", čo je miešané polotekuté veľmi chutné jedlo a "aš", čo je hustá, výdatná polievka.

Rýchly a nie drahý spôsob stravovanie sú aj rôzne bagety s falafelom a humusom a obložené sendviče. V púštnom meste Yazd smerom do Zoroastriánskeho chrámu som narazil na podnik plný miestnych a to ma prilákalo. Nikto tam nevedel ani slovo po anglicky, ale dostal som tam skvelý sendvič, ktorý mi tak obložili, že som pomaly na jedenie potreboval príbor a cena bola 40 000 Rialov.

Mobil + internet

Môžete si trúfnuť cestovať bez telefónu a GPS a klobúk dole pred všetkými, čo tak cestujú. Ak ale máte obmedzený čas, nechce sa vám zbytočne blúdiť a stačí jediný pohľad na google mapy a viete na čom ste.

A keďže ja som plánoval cestovať hlavne s pomocou couchsurfingu, v podstate som nemal s internetom veľmi na výber. Rozhodol som sa pre operátora Iran Cell, ktorý má dobré pokrytie. A môžem potvrdiť, že na väčšine územia, kde som cestoval pokrytie bolo a internet tiež (v mestách bežne 3G, mimo miest EDGE).

Ako turista si môžete oficiálne kúpiť SIM kartu ale je to trochu na dlhé lakte. Musíte ju kúpiť, preukázať sa pasom a následne počkať na jej aktiváciu. Potom si dobiť kredit a za to si aktivovať internet. A to by som sám nedal. Pomohol mi Hooman, môj prvý couchsurfing hostiteľ. S ním sme kúpili už aktivovanú kartu, ktorá stála cca 10€, nabili sme ju za cca 5€ a potom aktivovali internet. Do konca pobytu som nemal problém. Odporúčam teda poprosiť niekoho anglicky hovoriaceho, aby vám pomohol.

Couchsurfing (v Iráne veľmi populárny!)

Pri cestovaní som mal v pláne využiť couchsurfing - projekt pri ktorom sa prostredníctvom webového portálu dohodnete s ľuďmi v mestách, ktoré chcete navštíviť, že vás u seba doma pohostia, dajú vám nocľah a ukážu vám mesto. Niektorí, čo som počul, si to mýlia s hotelmi zdarma, ale tento projekt je o spoznávaní nových ľudí po celom svete, výmene kultúr a kultúrnych odtienkov.
Na svoj profil som umiestnil dátum kedy mám v pláne byť v Iráne a pár minút nato prišla správa od Mohammada z mestečka v Iráne pri afganských hraniciach, že ak by som chcel navštíviť jeho mesto, bude mu cťou ma pohostiť a ukázať mi okolie. Bol som príjemne prekvapený. Takýchto správ boli do môjho odjazdu desiatky. A toto bola prvá ochutnávka známej iránskej pohostinnosti ešte pred samotným odjazdom.
Nespomínajte pri pasovej kontrole ani pri vybavovaní víz, že niečo riešite s couchsurfingom. Oficiálne nie je v Iráne povolený, pretože vláda by rada vedela, kde sa ako turista pohybujete. Na recepcii hotela vás s vašim pasom nahlásia miestnym úradom. Ale miestni si z toho hlavu nerobia a mimo pohraničných oblastí zoženiete couchsurfing ľahko. Tu sa okrem pravidiel tamojšej slušnosti (na konci článku) držte aj pravidiel, ako byť dobrým couchsurfing hosťom. Tie sem uvádzať nejdem, veď pohľadajte na internete.

Preprava

Z medzinárodného letiska v Tehráne (IKA)

Tu veľa nenačarujete. O autobusoch do mesta nie je nič známe a prvá zastávka metra je pekných pár kilometrov. Jediná možnosť je taxi. Dávajte si bacha, pohybuje sa tam kdekto, čo sa vydáva za taxikárov a pýtajú si oveľa vyššiu cenu. Cena z letiska do mesta je totiž fixná, stanovená úradom. Treba ju poznať. Najlepšie opýtať sa dole na informáciách - ak aj nebudú vedieť po anglicky, tak "taxi Tehran ghejmateš čándé" bohate postačí, dostanete informáciu. Choďte len označenými žltými taxíkmi a cenu si ujasnite vopred (to platí o taxíkoch všade). Ja som platil 700 000 Rialov, čo je cca 18€.

Počul som ale aj o kreatívnych ľuďoch, čo si dohodli odvoz s miestnymi, zobrali si stopa a podobne. Kto chce, cestu si nájde.

V meste

Toto záleží od konkrétneho mesta. Ale vo valnej väčšine kde som bol fungujú autobusy, v miliónových mestách metro a samozrejme taxíky. Pri autobusoch sa treba opýtať miestneho na smer, ktorým chcete ísť. Niekedy vás odkážu rovno na taxi, ak by cesta bola komplikovaná. Cena za MHD bola 10 000 Rialov. Nezabudnite, že ženy sedia vzadu a muži vpredu.

Na rušných križovatkách stoja taxíky v smeroch, ktorým idú. Šoféri vykrikujú smer a čakajú, kým sa auto naplní. Cena za jazdu je tým pádom zdieľaná a stojí okolo 10 000 Rialov.

Rušná Qazvínska ulica
Rušná Qazvínska ulica (zdroj: Vladimír Bartošík)

Metro som skúšal len v Tehráne a bol to zážitok. Opisujem to samostatne v prvom dni môjho cestovania, tu len ako to funguje.
Metrom sa viete dostať na všetky turisticky zaujímavé miesta v Tehráne, ale všimnite si, že nepoužívam slovné spojenie "pohodlne dostať". Nie je to príliš pohodlné. Prvé vagóny metra sú ženské (sú označené, nebojte sa) a zvyšné sú určené pre mužov. Tu nastáva ten problém - v Tehráne žije 12 miliónov ľudí a metro nevyzerá, že by bolo dimenzované pre tento počet. Mužské vagóny boli tak plné, že fyzicky nebolo možné nastúpiť. 3 vlaky takto prešli a ja som stále stál na nástupišti a rozmýšľal, čo robím zle. Treba sa do metra doslova vtlačiť, ale ako hovorím - nie je to príjemný zážitok. Možno by stála za zváženie iná alternatíva ako autobusy, či taxíky. Cena za jazdu metrom je pritom podobná ako jazda v autobuse alebo zdieľanom taxíku.

Ešte poznámka k prechádzaniu cez cestu ako chodec - treba si dať pozor. Na prechodoch pre chodcov je málokedy semafor a autá nezastavujú aj keď už ste na prechode, musíte ísť a dívať sa, či auto zastane alebo nie. Inšpirujte sa miestnymi, tí vedia ako na to.

Medzi mestami

Medzi mestami sa najlepšie prepravuje prostredníctvom autobusov. Vlaky v Iráne fungujú tiež, ale neskúšal som ich. Všetci, čo som stretol hovorili len o autobusoch.
V každom väčšom meste je niekoľko autobusových terminálov podľa smeru kam / odkiaľ autobusy idú.

Spoje odchádzajú každú chvíľu. Moja skúsenosť bola, že som väčšinou na termináli nečakal viac ako pol hodinu a to som si dopredu nič nerezervoval. Prípadne sa Vás niekto rovno opýta kam chcete. Nezľaknite sa, zväčša to nie sú nijakí podvodníci, len ľudia z autobusov (často aj samotní šoféri), ktorí zbierajú ľudí, aby sa spoj naplnil.

Úrovňou komfortu v autobusoch som bol milo prekvapený. Hľadať treba spoje VIP, kde je kapacita asi 25 cestujúcich, čo znamená, že každý má dostatok miesta. Sedadlá sú veľmi pohodlné a tak ani viac hodinové presuny nie sú až tak vyčerpávajúce. Ak sa však chystáte na driemoty, počítajte s tým, že v televízii bude bežať nejaký dramatický film z Iránskej produkcie.

Dobrá rada - ak je vašou poslednou zastávkou Isfahan a potom už len medzinárodné letisko v Tehráne, existujú autobusy, ktoré majú zastávku aj na letisku a vyhodia vás priamo pred halou. Ušetríte tak za taxi. Treba sa popýtať v hosteloch v Isfahane, prípadne priamo na termináli (Kaveh terminál).

Ak chcete ísť z Tabrízu do Shirazu, odporúčam letieť. Lietadlom to sú necelé dve hodiny, autobusom okolo 22 hodín. Ak nemáte veľa času, tých cca 50€ za letenku sú dobre vynaložené peniaze. Letenku kúpite pohodlne vo väčšine cestovných agentúr. Nájdete tu aj anglicky hovoriaceho človeka.

Zvyky a slušnosť

  • palec hore v Iráne neznamená, že sa vám niečo páči, je to ekvivalentné strednému prstu u nás, ale pri stopovaní to pochopia a neurazia sa

  • v autobuse/metre/lokálnom lietadle si nesadajte k žene ak je vedľa nej voľné miesto

  • inej ženy sa nedotýkajte, ani ju priamo neoslovujte ak je sama, ak ich je viac, nie je to problém

  • ak vás niekto pozve do svojho domu, nepríďte s prázdnymi rukami

  • po kobercoch nech sú akokoľvek špinavé nechoďte v topánkach

  • taxikárom sa sprepitné nedáva (ak si pýtajú, chcú skrátka viac peňazí)

  • zjednávanie nie je neslušné a kľudne to skúste - ak som chcel, vždy som premrštenú turistickú cenu za suvenír aspoň trochu znížil

  • nezačínajte debaty o politike (ak začne druhá strana, zapojte sa, ale pozor na vyjadrenia, nevyjadrujte sa hanlivo)

  • ak idete z niekoho fotografovať z blízkosti, aspoň náznakom sa opýtajte, väčšinou nemajú problém, opäť pozor na fotografovanie žien

  • ženy - musíte mať dlhé rukávy a nohavice a samozrejme šatkou zakryté vlasy, ale nemusia byť zakryté úplne, vo väčších mestách nosia ženy "hijab" len tak na pol hlavy

  • muži - budete v iránskych očiach viac cenení, ak nebudete mať krátke rukávy ani krátke nohavice

  • ak cestujete ako pár, nežnosti na verejnosti si nechajte v Európe

  • naučte sa aspoň to salam, chodahafez a mamnun nech viete aspoň slušne pozdraviť a poďakovať (salam je všeobecný pozdrav, s ktorým nič nepokazíte, chodahafez je dovidenia a mamnun je prosté ďakujem)

  • ak prijmete od niekoho službu (jedlo v stánku, odvezenie v taxi, predmet na predaj,...), môže pri otázke o cene dotyčný dať najavo, že peniaze nechce, ale toto neznamená, že môžete automaticky odísť bez zaplatenia, jedná sa o starý zvyk zvaný "taruf" a platí tu akési pravidlo trikrát a dosť - ak dotyčný ani po treťom ponúkaní peniaze neprijme, myslí to vážne a vy ste natrafili na zlatý kus iránskej pohostinnosti - srdečne sa usmejte a poďakujte

  • ak navštívite Kandovan (čo určite odporúčam), rešpektujte, že chodíte popred cudzie dvere a miestami aj po cudzích strechách a nie každému sa to môže páčiť

Vladimír Bartošík

Vladimír Bartošík

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na svojom blogu píšem hlavne o svojich cestovateľských zážitkoch. Občas možno ulejem nejaký kritický článok či úvahu ale s ohľadom na čitateľa - nikomu sa nechce čítať výlevy a krčmové reči. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu